The enemy is the state

Let me state this as plainly as possible. The enemy is the state. There are other enemies too, but none so fearsome, destructive, dangerous, or culturally and economically debilitating. No matter what other proximate enemy you can name — big business, unions, victim lobbies, foreign lobbies, medical cartels, religious groups, classes, city dwellers, farmers, left-wing professors, right-wing blue-collar workers, or even bankers and arms merchants — none are as horrible as the hydra known as the leviathan state. If you understand this point — and only this point — you can understand the core of libertarian strategy.

-- Lew Rockwell

global peace?

True peace will never be possible with a singular global power structure (e.g. global state); for once power is globally centralized, what more can the powerful seek to achieve? Thus, the powerful fight each other for control of the centralized authority, paranoia governs their minds, and distrust and hatred directs their actions. Power subsequently becomes its own worst enemy, as it eats away at its host and destroys the body within which it lives.

-- Andrew Gavin Marshall

z mailu mojim blizkym

hello rodina,

ak vam mozem poradit, tak cim skor zmente vsetky svoje uspory ktore mate denominovane v statnych menach na komodity, alebo aktiva kryte komoditami. Komodity ktore sa daju fyzicky vlastnit by mali mat prednost, pretoze o com uradnik nevie to vam nemoze ukradnut. Moj momentalny hot-pick je striebro. Celosvetovy experiment so socialnym statom, statom dirigovanym hospodarstvom a centralnymi bankami manipulovanou zasobou nekrytych penazi sa pomaly ale nezvratne blizi ku svojmu nevyhnutnemu koncu. Demokraticky politicky system doviedol vyspele krajiny za poslednych 100 rokov ku roznym formam socializmu, od plnohodnotneho socializmu na sposob venezuely alebo k nejakej forme statneho korporativizmu (tradicny nazov pre tuto formu usporiadania statu je fasizmus) ktory je charakteristicky pre europu a usa. Dosledkom je to, ze stat ako institucia ustanovena na ochranu zakladnych prav a slobod sa sam stal ich najvacsim nepriatelom. Momentalne je vyse polovica prijmu krajin nasilym odoberana ich tvorcom a prerozdelovana nie podla ekonomickych zakonov, ale podla politickych preferencii. Sukromnie jednotlivca a pravo na majetok dnes prakticky neexistuju. Neexistuje jedina oblast ludskeho jednania, kde by si invazivny stat neusurpoval ultimativne pravomoci. Nevyhnutnym dosledkom takehoto usporiadania je, ze kapitalova zakladna krajin degeneruje a hospodarstvo bude upadat, kedze prosperita a zivotna uroven je priamo umerna s vyskou kapitalu na hlavu. Akumulacia kapitalu sa neda dosiahnut inak ako sporenim. Dnes, kedy socialisticke centralne banky v usa a v eurozone drzia urokove miery blizko nule nespori nikto. Hospodarstvo sa nemoze znova nastartovat, pretoze kapital ktory je na to potrebny proste neexistuje. To co sa dnes prezentuje ako ozivenie je iba falosny boom vyvolany zaplavenim krajin novymi peniazmi, ktore vyvolavaju iluziu prosperity, ale akonahle sa rozplynu v ekonomike a sposobia nevyhnutny narast cien, nastane neprijemne vytriezvenie. V systeme centralnych bank, nekrytych rezerv su papierove penaze vytvarane jedine navysovanim dlhu - momentalne takmer vsetok novy dlh ktory sa vytvara je dlh statov. Staty skrachuju, otazna je iba forma bankrotu - prva moznost technicky bankrot, vyhlasenie platobnej neschopnosti vyzera byt politicky nepriechodnym - to sme mali moznost vidiet v grecku - politici urobia vsetko pre to, aby udrzali rozbehnuty vlak na trati. Ostava iba druha moznost - bankrot formou monetizacie dlhu - prekrytie stareho dlhu novym dlhom financovanych z cerstvo vytlacenych penazi centralnej banky. Coho dosledkom je nevyhnutna inflacia a pri vyske statneho dlhu USA a eurozony pojde s 90% pravdepodobnostou o hyperinflaciu. A ako uchranit svoj majetok pred zlodejskymi prstami statom sposobenej inflacie? Hop na zaciatok mailu.


m.

trying to sound smart

There are only two distinct classes of people. The producers and expropriators. While class of producers is that class whose income is derived from production and voluntary exchange, expropriators acquire their wealth from producers by means of violent action or by a threat of such action. Since the gain of the latter is necessarily loss of the former, these classes are in constant conflict. It also follows that the institution of state - the only social entity that can legally expropriate property of others is the source of all class conflicts within human societies.

Last day @HP

Posledný deň v HP. Niečo končí, niečo začína.


Bude mi chýbať tento dôverne známy podpazušný smrad...

Bola raz jedna krajina

V našej krajine vládne Rodina. Platíme im výpalné. V zásade toľko koľko si povedia. Ako všetky Rodiny, tak aj títo tvrdia, že za to aj niečo dostaneme. Hlavne sa oháňajú nejakou bezpečnosťou - áno, že oni sa starajú o našu bezpečnosť a poriadok na uliciach. Pár z nás aj zdvihlo hlavy a vraveli, že nemajú záujem, no prišla si po nich skupina ozbrojených hajzlov. Starý mlynár kládol odpor, tak ho zastrelili vo vlastnom dome ako psa. Ostatých odvliekli pred jedného z kmotrov, vystrojili šaškáreň, ktorú nazvali spravodlivým súdom a potom ich strčili do žalára. Odvtedy výpalné platí každý.

Po incidente so starým mlynárom nám Rodina všetkým pobrala zbrane. Opäť tvrdili, že to je pre našu bezpečnosť. Dnes má zbrane iba Rodina. A tí čo nesúhlasili opäť nedopadli dobre. Odvtedy to s našou krajinou išlo iba dolu vodou.

Výpalné je problém. Cítiť to, bolí to, hoci dá sa tomu všelijako povyhýbať - tu ukryť prasiatko, tu nepriznať obchod. No nepríjemné je, že jeho výška má stúpajúcu tendenciu. Nikdy nemajú kurvy dosť. Každý rok chcú viac a viac. Dokonca sú už tak drzí, že nám nedovolia uzatvárať obchody v peniazoch na ktorých sa dobrovoľne dohodneme. Keď chceme niečo predať alebo kúpiť, tak musím akceptovať zvláštne farebné popísané papieriky s obrázkami mŕtvych kmotrov. Takto keď sa im minú zdroje čo nakradli výpalným, tak si proste natlačia papierov koľko sa im zľúbi a kúpia si čo potrebujú. Ak odmietneš ich papier a nedáš im tovar -do žalára s tebou. Samozrejme takto je tých papierov stále viac a viac a jeho hodnota klesá a ceny všetkého rastú. No nie každý má možnosť chrániť sa pred takýmto okrádaním. Obuvníci aj farmári začali pýtať viac za svoje služby a tovar, lebo ceny ich vstupov išli hore. A hneď na nich Rodina ukázala prstom, že sú hyeny a kapitalisti a nepriatelia. Takže dvíhať ceny môžu iba tí, čo patria k Rodine, alebo sú s ňou aspoň spriaznení. A tak veľa z nás výrobcov končí opäť v žalároch. Sú aj takí čo sa na všetko vykašlali a odišli preč. Zvyšok prestal čokolvek vyrábať a iba sa bezcielne pretĺka.

V dnešných časoch už neexistuje oblasť kde by Rodina nemala svoje chápadlá. Ktokoľvek chce niečo tvoriť, potrebuje od Rodiny povolenie. To povolenie niečo stojí. A na niektoré činnosti Rodina povolenie vôbec nevydá a to hlavne tam, kde už Rodina má nastrčené svoje figúrky a nestojí o konkurenciu. Ak nie si s Rodinou kamarát, neostáva ti nič iné ako sa najať na prácu v jednom z Rodinných, alebo spriaznených podnikov. Chceli sme podnikať, robiť hodnoty - zakázali nám. Chceli sme doručovať pre ostatných listy. Chceli sme postaviť novú rýchlu železnicu. Chceli sme robiť telefónnu sieť. Chceli sme založiť malú banku. Chceli sme za mestom ťažiť ropu. Nešlo to, Rodina nedopustila. Zašlo to už tak ďaleko, že bez povolenia od Rodiny si nemôžeme postaviť ani skleník.

Rodina si robí nárok na všetku pôdu, ktorú nemá zatiaľ nikto vo vlastníctve. Aj keď ju sami vôbec nepotrebujú a neprináša im žiadny úžitok. Keď sa niekto z nás chce presťahovat a začať pretvárať divočinu na civilizáciu a hospodáriť, tak si túto pôdu musíme od rodiny kúpiť. A niekedy ani to nepomôže. Keďže Kmotri, skazení bezprácnym prebytkom a luxusom, dekadentní až po kosť kladú záujmy divočiny vyššie ako záujmy ľudí. Nepustia, nepredajú. Nedotknutá príroda im je milšia ako prosperita ľudí.

Ako jedno z prvých odvetví zabrali infraštruktúru a cesty. A tak im prišlo oveľa ľahšie a pohodlnejšie okrádať aj tých z nás čo žili v odľahlejších miestach. Potom došli na to, že za používanie ciest môžu vyberať ďalšie výpalné. Aj to im bolo málo. Vymysleli teda absurdné cestné pravidlá. Také, ktoré im umožnili ďalšie lúpenie pod smiešnym rúchom spravodlivosti, ktoré z obetí lúpeže urobilo výtržníkov. Opäť málo. Po čase vymysleli ešte absurdnejšie pravidlá, umožňujúce ešte bezočivejšiu lúpež. A tak sa dnes bežne stáva, že je niekto na ceste olúpený o polovicu svojich príjmov. Čo bude o rok, či dva nechcem pomyslieť.

Ťažko žiť v našej krajine. Rodina z nás vycicala všetku životnú energiu. Stagnujeme. Nikto nič netvorí - načo, veď všetko aj tak poberú. Ľudia sú apatickí. Morálka upadla. Susedia, komunity už nefungujú tak ako kedysi. Štandardné rodiny, ktoré storočia tvorili základ našej spoločnosti sú v rozvrate. Jediní, komu sa darí sú členovia Rodiny a tí, ktorí sú s nimi zadobre. Jediná činnosť v ktorej sa ľudia pretekajú je líškanie sa Rodine a boj o nedojedené zvyšky lupu ktoré im kmotrovia sem tam hodia z rozmaru.

Možno by sa niekto opýtal, ako je to možné, že v krajine zavládlo také bezprávie. Čo robia politici, polícia, justícia. Kde je štát? Štát? Kde je Štát?

V našej krajine vládne Rodina. V našej krajine vládne Štát. Štát je tou Rodinou!

Štát je Útlak. Je Zlo.

Pár myšlienok o minimálnej mzde

Ekonomické hľadisko. Minimálna mzda je nástroj cenovej regulácie. Reguluje minimálnu cenu práce na trhu. Fixácia minimálnej ceny práce pod cenu ktorá by bola dosiahnutá na slobodnom trhu má za dôsledok ten istý jav ako každá iná fixácia minimálnej ceny: hromadiace sa prebytky a následný odchod výrobcov z trhu. Na trhu práce hromadenie prebytkov znamená nezamestnanosť. Minimálna mzda (a následná dotácia ničnerobenia) je priamo zodpovedná za nezamestnanosť. Zrušením minimálnej mzdy a sociálnych dávok sa problém nezamestnanosti okamžite vyrieši.

Morálne hľadisko. Inštitúcia minimálnej mzdy je obľúbeným nástrojom rasistov po celom svete. Počas juhoafrického apartheidu, rasistické odbory boli najväčšími podporovateľmi vysokých minimálnych miezd. Ich metódou bolo zvýšenie minimálnej mzdy na takú úroveň, že efektívne žiadny domorodý kmeňový černoch nedokázal nájsť legálne zamestnanie.

Pokiaľ z inštitúcie minimálnej mzdy odfiltrujeme filantropické a socialistické táraniny , tak po praxeologickej stránke nám ostatne iba jediný význam a skutočný účel tejto inštitúcie - eliminovať konkurenciu zo strany pracovníkov, ktorí sú ochotní pracovať za menšiu mzdu.