Bola raz jedna krajina

V našej krajine vládne Rodina. Platíme im výpalné. V zásade toľko koľko si povedia. Ako všetky Rodiny, tak aj títo tvrdia, že za to aj niečo dostaneme. Hlavne sa oháňajú nejakou bezpečnosťou - áno, že oni sa starajú o našu bezpečnosť a poriadok na uliciach. Pár z nás aj zdvihlo hlavy a vraveli, že nemajú záujem, no prišla si po nich skupina ozbrojených hajzlov. Starý mlynár kládol odpor, tak ho zastrelili vo vlastnom dome ako psa. Ostatých odvliekli pred jedného z kmotrov, vystrojili šaškáreň, ktorú nazvali spravodlivým súdom a potom ich strčili do žalára. Odvtedy výpalné platí každý.

Po incidente so starým mlynárom nám Rodina všetkým pobrala zbrane. Opäť tvrdili, že to je pre našu bezpečnosť. Dnes má zbrane iba Rodina. A tí čo nesúhlasili opäť nedopadli dobre. Odvtedy to s našou krajinou išlo iba dolu vodou.

Výpalné je problém. Cítiť to, bolí to, hoci dá sa tomu všelijako povyhýbať - tu ukryť prasiatko, tu nepriznať obchod. No nepríjemné je, že jeho výška má stúpajúcu tendenciu. Nikdy nemajú kurvy dosť. Každý rok chcú viac a viac. Dokonca sú už tak drzí, že nám nedovolia uzatvárať obchody v peniazoch na ktorých sa dobrovoľne dohodneme. Keď chceme niečo predať alebo kúpiť, tak musím akceptovať zvláštne farebné popísané papieriky s obrázkami mŕtvych kmotrov. Takto keď sa im minú zdroje čo nakradli výpalným, tak si proste natlačia papierov koľko sa im zľúbi a kúpia si čo potrebujú. Ak odmietneš ich papier a nedáš im tovar -do žalára s tebou. Samozrejme takto je tých papierov stále viac a viac a jeho hodnota klesá a ceny všetkého rastú. No nie každý má možnosť chrániť sa pred takýmto okrádaním. Obuvníci aj farmári začali pýtať viac za svoje služby a tovar, lebo ceny ich vstupov išli hore. A hneď na nich Rodina ukázala prstom, že sú hyeny a kapitalisti a nepriatelia. Takže dvíhať ceny môžu iba tí, čo patria k Rodine, alebo sú s ňou aspoň spriaznení. A tak veľa z nás výrobcov končí opäť v žalároch. Sú aj takí čo sa na všetko vykašlali a odišli preč. Zvyšok prestal čokolvek vyrábať a iba sa bezcielne pretĺka.

V dnešných časoch už neexistuje oblasť kde by Rodina nemala svoje chápadlá. Ktokoľvek chce niečo tvoriť, potrebuje od Rodiny povolenie. To povolenie niečo stojí. A na niektoré činnosti Rodina povolenie vôbec nevydá a to hlavne tam, kde už Rodina má nastrčené svoje figúrky a nestojí o konkurenciu. Ak nie si s Rodinou kamarát, neostáva ti nič iné ako sa najať na prácu v jednom z Rodinných, alebo spriaznených podnikov. Chceli sme podnikať, robiť hodnoty - zakázali nám. Chceli sme doručovať pre ostatných listy. Chceli sme postaviť novú rýchlu železnicu. Chceli sme robiť telefónnu sieť. Chceli sme založiť malú banku. Chceli sme za mestom ťažiť ropu. Nešlo to, Rodina nedopustila. Zašlo to už tak ďaleko, že bez povolenia od Rodiny si nemôžeme postaviť ani skleník.

Rodina si robí nárok na všetku pôdu, ktorú nemá zatiaľ nikto vo vlastníctve. Aj keď ju sami vôbec nepotrebujú a neprináša im žiadny úžitok. Keď sa niekto z nás chce presťahovat a začať pretvárať divočinu na civilizáciu a hospodáriť, tak si túto pôdu musíme od rodiny kúpiť. A niekedy ani to nepomôže. Keďže Kmotri, skazení bezprácnym prebytkom a luxusom, dekadentní až po kosť kladú záujmy divočiny vyššie ako záujmy ľudí. Nepustia, nepredajú. Nedotknutá príroda im je milšia ako prosperita ľudí.

Ako jedno z prvých odvetví zabrali infraštruktúru a cesty. A tak im prišlo oveľa ľahšie a pohodlnejšie okrádať aj tých z nás čo žili v odľahlejších miestach. Potom došli na to, že za používanie ciest môžu vyberať ďalšie výpalné. Aj to im bolo málo. Vymysleli teda absurdné cestné pravidlá. Také, ktoré im umožnili ďalšie lúpenie pod smiešnym rúchom spravodlivosti, ktoré z obetí lúpeže urobilo výtržníkov. Opäť málo. Po čase vymysleli ešte absurdnejšie pravidlá, umožňujúce ešte bezočivejšiu lúpež. A tak sa dnes bežne stáva, že je niekto na ceste olúpený o polovicu svojich príjmov. Čo bude o rok, či dva nechcem pomyslieť.

Ťažko žiť v našej krajine. Rodina z nás vycicala všetku životnú energiu. Stagnujeme. Nikto nič netvorí - načo, veď všetko aj tak poberú. Ľudia sú apatickí. Morálka upadla. Susedia, komunity už nefungujú tak ako kedysi. Štandardné rodiny, ktoré storočia tvorili základ našej spoločnosti sú v rozvrate. Jediní, komu sa darí sú členovia Rodiny a tí, ktorí sú s nimi zadobre. Jediná činnosť v ktorej sa ľudia pretekajú je líškanie sa Rodine a boj o nedojedené zvyšky lupu ktoré im kmotrovia sem tam hodia z rozmaru.

Možno by sa niekto opýtal, ako je to možné, že v krajine zavládlo také bezprávie. Čo robia politici, polícia, justícia. Kde je štát? Štát? Kde je Štát?

V našej krajine vládne Rodina. V našej krajine vládne Štát. Štát je tou Rodinou!

Štát je Útlak. Je Zlo.