Wednesday, September 30, 2009

Socialistické zdravotníctvo

Kurva dnes to bolo tak na piču, že horšie snáď ani nemôže byť. Opuchlo mi ucho. Zvukovod. Dva dni mi uz robilo zlobu, ale dnes som sa ráno zobudil s tým, že to už je moc a treba ísť k lekárovi. Rozhodol som sa, že pôjdem k ušnému. Bolí ma ucho, tak ušnému. Nie k očnému, ritnému ani rakovinovému. K ušnému. Ale keďže ja som občan-hlúpy-kokot, tak musím ísť najprv k doktorke, aby mi dala papier k ušnému, že si naozaj nevymýšlam a nepomýlil som si ucho s riťou. Tak som sa jebal najprv na mlyny.
Vlastne nie, najprv som zavolal do ambulancie MuDr. Babinca, ktorú som našiel na internete, že ju mám celkom blízko, že či tá socialistická kokotina s lístkami stále platí, keďže k doktorovi moc nechodím a nesledujem Ordináciu ružová piča v záhrade ako moji rodičia tak neviem ako to v tomto vzrušujúcom doktorskom svete chodí a čo je nové. Babinec sa ukázalo, že je rovnaký komunizmom napáchnutý doktorko ako všetci ostatní, pretože miesto toho aby ma k sebe volal a pozýval, tak hneď začal riešiť, že z ktorého rajónu som a že k nemu nepatrím a tento doktor, a tamten doktor a keby som prišiel k nemu tak iba akútne, a keby nebolo akútne tak by mu celkom isto ruka uschla a vlastne áno papierik treba.
Prišiel som do mlynskej doliny. So far so good, táto časť išla hladko. Dostal som papier, nič som neplatil. Pýtam sa, "pani doktorka, kam mám ísť na ušné, lebo na vajnorskej som bol minule a tam už nechcem ísť" (ušná na vajnorskej je piča a chcela mi rezať nos). "Môžeš ísť do vojenskej nemocnice. To je tuto ako je železná studienka". To som vedel kde je a bolo to na skok, tak si vravím, že prečo nie. Došiel som tam, nemocnica zašitá v lese, celkom pekná aj zvnútra, ešte si hovorím, že joj toto bude gut, sem sa žiadnej babke jebať nebude chciet, je to vojenská nemocnica, teda nemocnica pre nomenklatúru a prisluhovačov režimu a iných parazitov, to vidno hned podľa fasády a vnútra, že o ňu sa inak starajú ako o nemocnice pre bežný plebs. ORL som našiel, v čakárni asi 10 ludí. To neni ešte také hrozné, beriem si lístok, sadám si a čakám.
A čakám. Nič. Čakám. Ucho bolí. Vylezie sestrička, "je tu pán Uhorka čo má platený termín? Poďte dnu". Čakám. Dnu ide teta. Čakám. Dnu ide ujo. Čakám. Vylieza sestrička, "Doktorka Mrzká Piča si berie dovolenku, ostatní musíte čakať k doktorke Mrzkej Piči II.". Hodina prešla. Čakám. Další kokot s plateným termínom. Čakám. Banda 5 vojako-policajtov prišla na preventívnu prehliatku svojich hnusných hláv. Vojaci majú vo vojenskej nemocnici prednosť. Bavia sa o tom, kto z nich je väčší kokot. Trpím. Čakám. Prichádza blondavá piča, ktorú poslali z oddelenia lobotómie, že chce komentár k nálezu. Ide dnu. Michalko čaká ako kokot. V duchu mu zúri boj. V uchu tiež. Vydržím - zvíťazím. Dnu ide nervózne a obézne dievča. Dnu ide sestričkina kamarátka z pionerskeho tábora. Potom ide doktorka na obed. Aj Michalko ide na obed.
Čakám. v rade v bufete. Predo mnou je 1 piča. Dáva si žemlovku. Trvá to 5 minút. Čakám. Kupujem si bagetu, na nič iné sa neodvážim. Kupodivu čerstvá. Obedujem. Sledujem štvoricu hnusných ľudí oproti sebe. Kúsok kuraťa z bagety mi padá na zem. Hromžím, zúrim, trpím všetkými utrpeniami. Odchádzam späť.
Sadám si. Každú hru v telefóne som už hral aspoň 30 minút. Internetové noviny mám prečítané. Už sa nedá nič iba v duchu plakať a čakať. Utrpenie. Hrôza. Bezmocnosť.
Prichádzam na rad. Som ošetrený. Kupujem si v lekárni kvapky do ucha. Doplácam 67 centov. Odchádzam do práce.
Z domu som odišiel ráno o ôsmej. Do práce som prišiel o pol tretej. Radšej nejdem vyjadriť tento čas v peniazoch, ktoré by som inak zarobil, lebo by ma načisto jeblo. 6 hodín v piči, len pre to, aby som dostal kvapky do ucha, ktoré by som si dokázal predpísať aj sám bez diplomu z medicíny.
A preto: Smrť socialistickému zdravotníctvu. Smrť štátnemym reguláciám v zdravotníctve. Chcem slobodný trh a slobodnú voľbu a nechcem platiť neadresné odvody, ktoré sa strácajú v bezodnej diere socialistického prerozdeľovania a byrokratického neefektívneho centrálneho plánovania.

Tuesday, September 29, 2009

Grc

Mrakodrap Empire State Building v New Yorku bude pri príležitosti 60. výročia založenia čínskeho komunistického štátu nasvietený červenou a žltou farbou. Fašisti nadbiehaju komunistom. Dožijeme sa aj Molotov-Ribbentrop paktu 21. storočia?

Thursday, September 24, 2009

Vysokoškolskí paraziti

Dnes ma Zdenka poprosila, aby som jej vytlačil pár papierov, ktoré potrebuje ako študijné materiály. Poslala mi linku na stránku Mgr. Ivana Chorváta, kde som mal potrebné veci stiahnuť. Horko som zaplakal - oscanované knihy, každá kapitola v samostatnom pdf, každý súbor aspoň 2 MB. Je mi jasné, že štátom dotované školstvo nie je zrovna liahňou šikovných a kvalitných pedagógov, ale celkom by ma potešilo, keby univerzitní pracovníci, ktorí žijú z daní produktívnych ľudí vykázali aspoň minimálnu snahu o kvalitu vzdelávania - keď už ničím iným, tak aspoň držaním s dobou v patričných technológiách - najmä ak ide o vedeckého pracovníka. Je 21. storočie preboha.

Wednesday, September 23, 2009

i like

The Ron Paul FREEDOM PRINCIPALS:

* Rights belong to individuals, not groups.
* Property should be owned by people, not government.
* All voluntary associations should be permissible -- economic and social.
* The government's monetary role is to maintain the integrity of the monetary unit, not participate in fraud.
* Government exists to protect liberty, not to redistribute wealth or to grant special privileges.
* The lives and actions of people are their own responsibility, not the government's.

Wednesday, September 9, 2009

Michalko : Pošta ( 0 : 2 )

Pre objednávku z amazonu som musel ísť do stratenej krajiny, kde zavýjajú túlavé psy a vietor posúva klobúky cez zaprášenú cestu ktorá vedie na zabudnutý koniec sveta a Bratislavy. Po tomto dobrodružstve som si myslel, že pošta ma už nemôže ničím prekvapiť. Mýlil som sa.

Předzpěv: Poisťovňa Generali mi napísala, že mi chcú vrátiť peniaze z poistného. Potešil som sa. Z očividne sadomasochistických pohnútok sa rozhodli, že mi ich nepošlú na účet, ale pekne krásne poštou. Prekvapenie za dverami.

Prekvapenie a katarzia: Prišiel mi papierik do schránky. Vlastne šek. Červený peňažný poukaz - výplata. 159 Eur. Skvelé. Nuž, dobre, vezmem šek a cez obed zbehnem do Avionu na poštu a vybavené. Tak som aj spravil. Ale hovno vybavené. Piču aj riť - pojebaná pošta, poštársky pravek, olymp kokotizmu! Šek ti pošta preplatí iba na tvojej pošte! Chachacha kamoško, to si si myslel, že to bude také jednoduché a že peniaze majú na každej pošte a že je jedno ktorá pošta ti ktoré konkrétne bankovky a mince dá? Lololol trololol makový kokot... tak musím ísť zajtra opäť na poštu. Hurá.

Monday, September 7, 2009

Tak a ideme na to

Takže po dlhšej odmlke opäť Michalko - lord of whiskey and soda, produly introduces blog všetkých blogov. Čo je nové. Zápas s byrokraciou skončil asi 31:30, vyhral som ja a v trezore doma mám krásnu novú peknú pištol. A zopár nábojov. Stálo to mnoho času, nervov a penazí premrhaných na kolky, ale vydržal som až do konca. Som spokojný, svoj cieľ na tento rok som dosiahol. Cítim sa oveľa bezpečnejšie do budúcnosti, keď to tu červené svine celé rozjebú a po uliach sa budú túlať bandy hladných a zúfalých ľudí.
Daľšie strednodobé ciele:
  1. Stockpile ammunition (aspon 1000 kusov).
  2. Prikúpiť ešte jednu pištol, ideálne veľkorážový revolver.
  3. Stockpile food and other survival resources.
  4. Extendnut zbroják na skupinu E a prikúpiť dlhé zbrane.
  5. Stockpile gold.
  6. Stockpile gold & ammuntion even more!!11!!!!1!1
Eventuálne plán B - zdrhačka do Chile, alebo nejakej krajiny so stabilným výhľadom.