Socialistické zdravotníctvo

Kurva dnes to bolo tak na piču, že horšie snáď ani nemôže byť. Opuchlo mi ucho. Zvukovod. Dva dni mi uz robilo zlobu, ale dnes som sa ráno zobudil s tým, že to už je moc a treba ísť k lekárovi. Rozhodol som sa, že pôjdem k ušnému. Bolí ma ucho, tak ušnému. Nie k očnému, ritnému ani rakovinovému. K ušnému. Ale keďže ja som občan-hlúpy-kokot, tak musím ísť najprv k doktorke, aby mi dala papier k ušnému, že si naozaj nevymýšlam a nepomýlil som si ucho s riťou. Tak som sa jebal najprv na mlyny.
Vlastne nie, najprv som zavolal do ambulancie MuDr. Babinca, ktorú som našiel na internete, že ju mám celkom blízko, že či tá socialistická kokotina s lístkami stále platí, keďže k doktorovi moc nechodím a nesledujem Ordináciu ružová piča v záhrade ako moji rodičia tak neviem ako to v tomto vzrušujúcom doktorskom svete chodí a čo je nové. Babinec sa ukázalo, že je rovnaký komunizmom napáchnutý doktorko ako všetci ostatní, pretože miesto toho aby ma k sebe volal a pozýval, tak hneď začal riešiť, že z ktorého rajónu som a že k nemu nepatrím a tento doktor, a tamten doktor a keby som prišiel k nemu tak iba akútne, a keby nebolo akútne tak by mu celkom isto ruka uschla a vlastne áno papierik treba.
Prišiel som do mlynskej doliny. So far so good, táto časť išla hladko. Dostal som papier, nič som neplatil. Pýtam sa, "pani doktorka, kam mám ísť na ušné, lebo na vajnorskej som bol minule a tam už nechcem ísť" (ušná na vajnorskej je piča a chcela mi rezať nos). "Môžeš ísť do vojenskej nemocnice. To je tuto ako je železná studienka". To som vedel kde je a bolo to na skok, tak si vravím, že prečo nie. Došiel som tam, nemocnica zašitá v lese, celkom pekná aj zvnútra, ešte si hovorím, že joj toto bude gut, sem sa žiadnej babke jebať nebude chciet, je to vojenská nemocnica, teda nemocnica pre nomenklatúru a prisluhovačov režimu a iných parazitov, to vidno hned podľa fasády a vnútra, že o ňu sa inak starajú ako o nemocnice pre bežný plebs. ORL som našiel, v čakárni asi 10 ludí. To neni ešte také hrozné, beriem si lístok, sadám si a čakám.
A čakám. Nič. Čakám. Ucho bolí. Vylezie sestrička, "je tu pán Uhorka čo má platený termín? Poďte dnu". Čakám. Dnu ide teta. Čakám. Dnu ide ujo. Čakám. Vylieza sestrička, "Doktorka Mrzká Piča si berie dovolenku, ostatní musíte čakať k doktorke Mrzkej Piči II.". Hodina prešla. Čakám. Další kokot s plateným termínom. Čakám. Banda 5 vojako-policajtov prišla na preventívnu prehliatku svojich hnusných hláv. Vojaci majú vo vojenskej nemocnici prednosť. Bavia sa o tom, kto z nich je väčší kokot. Trpím. Čakám. Prichádza blondavá piča, ktorú poslali z oddelenia lobotómie, že chce komentár k nálezu. Ide dnu. Michalko čaká ako kokot. V duchu mu zúri boj. V uchu tiež. Vydržím - zvíťazím. Dnu ide nervózne a obézne dievča. Dnu ide sestričkina kamarátka z pionerskeho tábora. Potom ide doktorka na obed. Aj Michalko ide na obed.
Čakám. v rade v bufete. Predo mnou je 1 piča. Dáva si žemlovku. Trvá to 5 minút. Čakám. Kupujem si bagetu, na nič iné sa neodvážim. Kupodivu čerstvá. Obedujem. Sledujem štvoricu hnusných ľudí oproti sebe. Kúsok kuraťa z bagety mi padá na zem. Hromžím, zúrim, trpím všetkými utrpeniami. Odchádzam späť.
Sadám si. Každú hru v telefóne som už hral aspoň 30 minút. Internetové noviny mám prečítané. Už sa nedá nič iba v duchu plakať a čakať. Utrpenie. Hrôza. Bezmocnosť.
Prichádzam na rad. Som ošetrený. Kupujem si v lekárni kvapky do ucha. Doplácam 67 centov. Odchádzam do práce.
Z domu som odišiel ráno o ôsmej. Do práce som prišiel o pol tretej. Radšej nejdem vyjadriť tento čas v peniazoch, ktoré by som inak zarobil, lebo by ma načisto jeblo. 6 hodín v piči, len pre to, aby som dostal kvapky do ucha, ktoré by som si dokázal predpísať aj sám bez diplomu z medicíny.
A preto: Smrť socialistickému zdravotníctvu. Smrť štátnemym reguláciám v zdravotníctve. Chcem slobodný trh a slobodnú voľbu a nechcem platiť neadresné odvody, ktoré sa strácajú v bezodnej diere socialistického prerozdeľovania a byrokratického neefektívneho centrálneho plánovania.